Milan Greguš

V roku 1962 sa stal prvým slovenským absolventom odboru "reštaurovanie umelecko-historických" pamiatok na VŠMU v Bratislave. Jeho prvou významnou prácou bolo reštaurovanie najstaršieho štvorkrídlového gotického oltára z roku 1380 z majetku SNG. Spolupracoval na architektonicko - historických prieskumoch Bratislavského hradu a reštaurovaní mnohých bratislavskýh pamiatok, napr. palác De Pauly, reštaurácia u Dežmára, domy na Klariskej ulici, Rybárka brána. V roku 1968 odchádza z Bratislavy na stredné a východné Slovensko.

Pôsobí v Banskej Štiavnici, Banskej Bystrici (prieskum gotického oltára od majstra Pavla z Levoče). V roku 1968-69 vypracoval kompletný prieskum a zameranie mohyly M. R. Štefánika na Bradle. Okolnosti z týchto rokoch však tejto rekonštrukcií nepriali. Po roku 1989 sa opäť púšťa do tohoto projektu. V roku 1993 dochádza k podivuhodným úradným prieťahom a reštaurátorské práce sú dokončené amatérsky bez akejkoľvek konzultácie s profesionálom.

Sochárska časť jeho tvorby predstavujú najmä monumentálne sochy a realizácie reliéfov pre exteriéry a interiéry verejných priestranstiev (reštaurácia Horoskop v Čadci, domy kultúry v Detve a v Makove, sobášne siene v Považskej Bystrici a v Novej Bystrici). O tom, že práce Milana Greguša sú umiestnené na nezvyčajných miestach svedčí aj osadenie originálu plakety pre expedíciu Fera Keleho na Severnom Póle.

Osobitnou kapitolou v jeho tvorbe je umelecký šperk. Asymetrické šperky sú vytvorené jedinečnou technológiou liatia na tzv. stratenú formu a deformatívnym pôsobením. Angažoval sa aj vo filmovej tvorbe. V roku 1972 spolupracoval s Vido Horákom na celovečernom filme S Rozárkou. Spracováva scenár pre dokumentárny film o prameňoch rieky Kysuca a paleontologických nálezoch v pohorí Javorníky.