Žiadosť o potvrdenie - drobenie pozemkov

Opatrenia proti drobeniu pozemkov

Pre uvedené poľnohospodárske a lesné pozemky v zásade platí nasledovné:

1. pri výmere väčšej ako 20 000 m² nie sú žiadne obmedzenia pri ich delení na menšie časti,

2. v prípade, ak má na základe právneho úkonu alebo rozhodnutia súdu o vysporiadaní spoluvlastníctva alebo rozhodnutia o dedičstve vzniknúť:

a) poľnohospodársky pozemok s výmerou od 3001 m² do 20 000 m²,
b) lesný pozemok s výmerou od 5001 m² do 20 000 m²,

je nadobúdateľ pozemku (napr. kupujúci, dedič...) povinný zaplatiť zákonom stanovený peňažný odvod (§ 22 ods. 1 zákona č. 180/1995 Z. z.) do štátneho rozpočtu, pričom ak ide o druh poľnohospodárskej pôdy – vinicu, vzťahuje sa táto povinnosť aj na takýto pozemok v zastavanom území obce (tzv. intraviláne). V prípade podľa tohto bodu ide o ekonomické obmedzenie, teda zákon nezakazuje vytvoriť samostatný pozemok s vyššie uvedenými výmerami, avšak sankcionuje to povinnosťou zaplatiť odvod do štátneho rozpočtu.

3. okrem zákonom stanovených výnimiek nemôže na základe právneho úkonu alebo rozhodnutia súdu o vysporiadaní spoluvlastníctva alebo rozhodnutia o dedičstve vzniknúť rozdelením jestvujúcich pozemkov pozemok menší ako 3 000 m2, ak ide o poľnohospodársky pozemok, alebo pozemok menší ako 5 000 m2, ak ide o lesný pozemok (§ 23 ods. 1 zákona č. 180/1995 Z. z.). Tu ide teda o zákaz drobenia pozemkov.

Rovnaké pravidlá ako pri reálnom rozdelení pozemku platia aj pre prípady, ak by mal vzniknúť spoluvlastnícky podiel na pozemku, ktorého výmera pripadajúca na spoluvlastnícky podiel by bola nižšia ako zákonom stanovené výmery.

Vyššie uvedené pravidlá a obmedzenia sa neuplatnia, ak (§ 24 ods. 3 zákona č. 180/1995 Z. z.):

1. sa poľnohospodársky pozemok alebo lesný pozemok rozdeľuje:

a) na účely výstavby,
b) na iné účely, na ktoré by ho bolo možné vyvlastniť,
c) podľa projektu pozemkových úprav (na základe zákona č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách),

2. ide o bezplatný prevod alebo prechod pozemkov podľa reštitučných zákonov (navrátenie vlastníctva),
3. sa odčleňuje časť pozemku, ktorá sa pričleňuje k susednému pozemku, pričom sa nevytvára samostatný nový pozemok,
4. ide o pozemok, na ktorom sa majú zriadiť záhrady v území určenom územným plánom obce na záhradkárske a rekreačné účely. 

Vyjadrenie obce pre uplatnenie výnimky z opatrení proti drobeniu pozemkov 

V prípadoch pod bodmi 1 písm. a), b) a 4 (zvýraznené) ide o výnimky z opatrení proti drobeniu pozemkov, kedy je k zápisu zmeny vlastníctva do katastra nehnuteľností (či už vkladom – napr. pri rozdelení a predaji pozemkov, alebo záznamom – napr. dohoda dedičov o vysporiadaní dedičstva) okrem iných náležitostí potrebné doložiť aj vyjadrenie obce. Jeho vydávanie ani obsah právny predpis neupravuje, avšak má potvrdiť práve to, že sú splnené podmienky, kedy možno uplatniť výnimku z opatrení proti drobeniu pozemkov. V uvedených prípadoch sa splnenie týchto podmienok overuje v územnoplánovacej dokumentácii obce (najmä z územného plánu obce), z ktorej je možné vyčítať funkciu a povolené využitie konkrétneho pozemku. Teda územný plán obce povie, či je na pozemku povolená výstavba (stavebný pozemok), či sú na ňom povolené záhrady na záhradkárske a rekreačné účely alebo s pozemkom uvažuje na taký účel, na ktorý ho možno vyvlastniť. Dôvody, pre ktoré je možné pozemok vyvlastniť, sú uvedené v ustanovení § 108 ods. 2 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku.

Popisované vyjadrenie vydáva obec z toho dôvodu, že práve obec obstaráva územný plán. Samozrejme treba pamätať aj na to, že povinnosť mať spracovaný a schválený územný plán majú vo všeobecnosti len obce a mestá s viac ako 2 000 obyvateľmi (§ 11 ods. 2 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku).