Ladislav Marschalko

sa narodil 16. 4. 1915 v našej malebnej dedinke pod horami v Makove. Narodil sa ako piaty syn učiteľa – organistu Jozefa Marschalka a jeho manželky Heleny. Tu, v Makove, prežil aj svoje detstvo a vychodil Národnú školu ročníky 1.-5., ktoré absolvoval spolu so svojím bratom Júliusom. Po jej ukončení chodil na Reálne gymnázium do Žiliny a neskôr na Učiteľský ústav v Turčianskych Tepliciach. Odtiaľ prichádza pôsobiť ako učiteľ do rodného Makova. Makovu zostáva verný až do roku 1971, kedy odchádza učiť do Čadce. V Čadci sa usadil aj s manželkou.

Tu prežíval svoj dôchodok a zostával tu až do konca života.Ladislav Marschalko prežil v Makove veľmi aktívny a činorodý život. Bol učiteľom, organistom, spevákom, dirigentom, športovcom, starostom, kronikárom, ale predovšetkým vzácnym a nezabudnuteľným človekom. Po definitívnom ukonèení štúdií v r. 1933 zakladá spolu s bratom Júliusom a ostatnými priateľmi na Makove športový klub, ktorý mal hlavne futbalový a volejbalový oddiel. V r. 1934 zakladá „Pioniersky spevokol“, ktorý pôsobil do roku 1939. Potom odchádza L. Marschalko na základnú vojenskú službu, ktorú absolvoval v Banskej Bystrici a Trenčíne. Po jej ukončení sa opäť vracia na Makov, kde sa dňa 7. augusta 1940 oženil s manželkou Elenou, majsterkou Slovenska v stolnom tenise za r. 1937. Stolný tenis hrávali aj spolu a zúčastňovali sa krajských súťaží až do roku 1953. Naďalej pokračuje vo vedení Detského spevokolu alebo Detského speváckeho zboru, s ktorým dosiahol celoslovenské víťazstvo.Po oslobodení a zriadení Štátnej obvodnej meštianskej školy v r. 1946 sa jeho činnosť rozvinula naplno. Vystupoval na verejných slávnostiach, rôznych akciách, od okresných prehliadok až po celoslovenské. R. 1961 sa zúčastnil festivalu speváckych táborov „Znej pieseň víťazná“ v Bratislave a festivalu zborového spevu v Prešove. R. 1962 sa stal víťazom krajskej súťaže v Banskej Bystrici.

Na celoslovenskej súťaži obsadil 4. miesto. Ďalej vystupoval na Slavíne v pionierskom paláci a 6. júna 1962 i v televízii. V r. 1963 vystupoval na jubilejných oslavách „100 rokov MS v Martine“. Ďalej to boli vystúpenia v Kremnici, Bratislave a mnohé ďalšie. Detský spevácky zbor nahrával v Bratislavskom i v Brnianskom rozhlase. Postavil tento zbor na špičku detských zborov, pred nimi stáli už len deti Bratislavského spevokolu. Okrem toho bol sám v r. 1946 spoluzakladateľom ľudového spevokolu učiteľov Slovenska, kde pôsobil ako sólista – barytón a bol aj zástupcom dirigenta až do roku 1985. S ĽSUS navštívil a vystupoval v mnohých krajinách Európy, a to: Bulharsko, Rumunsko, Slovinsko, Chorvátsko, Maďarsko, Anglicko, Škótsko. V roku 1976 odchádza ako učiteľ na dôchodok, ale nezostáva nečinný. Ďalej sa venuje ĽSUS, výchove mladých filatelistov, kde tiež dosiahol vynikajúcich výsledkov na olympiádach v rámci bývalého Československa.

Ešte počas učenia v Makove viedol filatelistický krúžok, ktorému sa naplno venoval až v penzii. Mal dvoch víťazov olympiády. Pôsobil aj ako organista, a to v rokoch: 1934-1937, 1939-1952, 1983-1985. Posledný krát hral  na organoch dňa 31. 12. 1985 na poďakovaní za pôsobenie správcu fary Karola Hanulíka. Týmto sa ako organista s Makovom rozlúčil.V rodinnom živote sa tešil z dvoch detí, staršieho syna, ktorý žije v Staškove, mladšej dcéry, žijúcej v Čadci a troch vnúčat. Manželka ho opustila v r. 1979. Je pochovaná v Makove tak isto ako aj on. Pán Marschalko ju prežil o sedem rokov, keď 17. februára 1986 zomrel.